Keď sa povie detské stoličky, existujú aj matky, ktoré si pod týmto pojmom nepredstavia nábytok. A to z jediného a logického dôvodu. Zrejme majú čerstvú skúsenosť s rastom posledných zubov u svojho potomka. Neviem, aké skúsenosti máte vy, ale ja sa pripájam k skupine rodičov, pre ktorých bolo toto obdobie celkom desivé.
Náročné nekonečné obdobie
Začínalo to vždy nenápadným slinením a hryzením do rôznych predmetov, nasledovali preplakané noci, zvýšená teplota, hnačka a niekedy sa pridružila aj nádcha. Ak vám nejaký pediater bude tvrdiť, že nič z toho sa nemôže stať, neverte mu. Najhoršie však na tom je, že takýto stav trvá niekoľko dní a nocí, spravidla až dovtedy, kým sa opatrujúci rodič celkom nevyčerpá. A niekedy aj potom, skrátka dovtedy, kým dotyčný zub nevyjde tak, že je viditeľný. Nie je to nič príjemné ani pre ratolesť, ani pre rodiča, ale akási spravodlivosť tkvie v tom, že sa to deje v priebehu prvých dvoch rokov života a potom už je kľud. Ale sú aj iné komplikácie neskoršieho veku, o tých však radšej niekedy inokedy.
